Zranený liečiteľ
Len zranený liečiteľ dokáže liečiť. Šaman prechádza iniciačnou chorobou, ktorá ho privedie na hranicu smrti, a až návrat z nej mu dáva liečivú schopnosť. Ten istý vzorec nachádzame u zraneného liečiteľa ako archetypu, v Levyho čítaní symptómu ako pokusu o uzdravenie aj v Kristovom zostupe do najhlbšieho.
Článok ukazuje, prečo zostup do temnoty patrí k ceste liečiteľa. Cez Ireneja a Hicka otvára otázku, načo treba prejsť utrpením. Cez luriánsku kabalu, rozbitie nádob a jeridu corech alija ukazuje, že iskry sa zbierajú práve na najnižších miestach.
Odtiaľ vedie priama línia do homeopatie. Prover sa dobrovoľne zraní, aby priniesol obraz lieku. Zákon podobnosti hovorí, že liečivé je ukryté v tom, čo pôsobí chorobu. Whitmontovo čítanie Genesis spája psóru s bludom oddelenia a Sulphur s kameňom mudrcov. Scholtenove neskoré štádiá a lantanoidy dávajú postave zraneného liečiteľa presné miesto v systéme minerálov.
Text pomenúva aj hranicu. Rana sa nemení na múdrosť sama od seba. Liečiteľom sa stáva ten, kto vlastnou temnotou vedome prešiel a dokáže ňou sprevádzať druhého.