Spoločnosť a svet

Prečo spoločnosti často nedokážu zastaviť vývoj, o ktorom tušia, že ich poškodí? Pohľad na pád Rímskej republiky ukazuje, že problémom nebýva nedostatok informácií, ale konflikt záujmov, koncentrácia moci, slabosť inštitúcií a neschopnosť jednotlivcov premeniť spoločné obavy na spoločné konanie. Článok porovnáva tento mechanizmus so súčasným Ruskom, Čínou, USA a strednou Európou a hľadá odpoveď na otázku, čo môže jednotlivec robiť v čase, keď má pocit, že sa systém posúva nebezpečným smerom a hrozí úpadok demokracie.

Prečo sa človek, ktorého sme roky považovali za blízkeho priateľa, zrazu odvráti bez vysvetlenia? Za rozpadom vzťahu môže stáť potreba uznania a spoločenského postavenia, túžba po samostatnosti, sociálne porovnávanie aj rozdielne predstavy o tom, čo od seba vo vzťahu očakávame. Niekedy si obe strany z tej istej udalosti vytvoria celkom iný príbeh – a po rokoch už ani jedna nerozumie tomu, čo sa vlastne stalo.

Cicero, Viriatus, Vercingetorix a Dietrich Bonhoeffer žili v odlišných dobách a bojovali odlišnými prostriedkami. V rozhodujúcej chvíli sa mohli stiahnuť, no svoju úlohu chápali ako záväzok. Vstúpili do centra udalostí, stali sa prekážkou moci a zaplatili za to životom.

Covid som nezažil z bezpečnej vzdialenosti. Skončil som v nemocnici a bol som blízko smrti. Choroba si vybrala presne ten orgán, ktorému som ako pľúcny lekár rozumel najlepšie. Preto netvrdím, že vírus neexistoval. Pýtam sa na niečo iné: mohla mať pandémia okrem biologickej roviny aj hlbší význam? Paul Levy hovorí o globálnej somatizácii wetika.

Odmietnutie niečoho vyžaduje pozornosť. Pozornosť ten obsah udržuje pri živote. Wegner tento mechanizmus overil pokusmi s bielym medveďom, Jung ho popísal ako tieň, Watzlawick ho našiel v rodinách, kde sa pokus o riešenie stal hlavným problémom. V obraze homeopatického lieku vidíme toho istého človeka. Niečo v sebe potláča a napätie z toho sa premieta do tela. Text sleduje slučku od laboratórnej psychológie cez filozofiu a kresťanskú tradíciu až po tri konkrétne obrazy liekov a po otázku, čo to znamená pre zmenu paradigmy.

Wetiko a konšpiračné teórie Mnohí z nás majú priateľov, ktorí veria, že svet riadi skrytá skupina mocných. Čítajú o elitách, sieťach pedofilov či bankároch, niekedy príde reč aj na Židov. Často sú to dobrí a citliví ľudia. Nechceme ich odsudzovať. Chceme pochopiť, čo vlastne vnímajú. Hovorí sa, že v každej konšpiračnej teórii je kúsok pravdy. … Čítať viac

Na letnej škole v Levoči mi kolegyňa s opačnými názormi položila jednoduchú otázku: A čo tvoje korene? V tomto článku sa zamýšľam ako vlastne u ľudí vznikajú názory na svet a politiku? A prečo diskusia o faktoch názory takmer nikdy nezmení?

Volal som do Londýna, na Facebook, lebo mi systém nedovolil propagovať články o starom Ríme a Byzancii. Odpoveď znela, také sú algoritmy. O pár dní banka zamrazila peniaze môjho brata. Obe skúsenosti mi zapadli do prednášky Yuvala Noaha Harariho o umelej inteligencii. Ukazuje, ako sa stroj cíti doma v prostredí zo slov a prečo nám prevezme všetko, čo je z jazyka. Zastane pri otázke, ktorú vyriešiť nevie. Je človek len usporadúvanie slov, alebo je pod nimi niečo živé? Odpoveď rozhoduje o tom, čo nám z ľudského života zostane.

Tento príspevok odkrýva fascinujúci pôvod anglického výrazu sycophant (pätolizač). Ukazuje, že slovo v skutočnosti pochádza zo starovekého gréckeho pouličného slangu a vulgárneho gesta „figy“. Článok zároveň mapuje, ako toto jediné gesto v priebehu storočí prebrali Rimania či Slovania a ako rozdielne významy – od hrubej urážky cez detskú hru až po slovenské „nič nedostaneš“ – dnes nadobúda v rôznych kultúrach sveta.

lánok sa zamýšľa nad tým, prečo známi americkí profesori ako John Mearsheimer a Jeffrey Sachs podľa autora nedokážu správne čítať vojnu na Ukrajine. Ukazuje, že ich výklad je príliš uzavretý v teóriách veľmocenskej politiky a v presvedčení, že hlavnou príčinou svetových kríz sú Spojené štáty. Text pripomína príklad Fínska a Švédska, vôľu krajín strednej a východnej Európy rozhodovať o vlastnej bezpečnosti a dlhodobý ruský imperializmus. Záverečné posolstvo je jasné: ani vysoký intelekt a akademická autorita človeka nechránia pred ideologickou slepotou.