amblichos patrí k menej známym, no dôležitým postavám neskorého novoplatonizmu. Jeho pojem teurgie ukazuje svet ako živý poriadok, v ktorom aj rastliny, kamene a materiálne veci môžu niesť duchovný význam. Článok sleduje, ako sa táto predstava reality premietla do kresťanskej mystiky, renesancie, alchýmie, paracelsovskej medicíny a nepriamo aj do moderných foriem symbolickej medicíny.
Kniha Oheň v srdci predstavuje Daskalosa, cyperského liečiteľa a mystika, cez pohľad Kyriacosa Markidesa, akademika, ktorý sa pokúša zachytiť živú duchovnú tradíciu bez nekritického nadšenia aj bez odmietania. Kniha rozvíja predstavu, že človek je viacúrovňová bytosť a že myšlienky, city, karma i liečenie patria k hlbšej štruktúre reality, ktorej základom je Myseľ. Pre čitateľa zaujímajúceho sa o liečenie, vedomie a premenu pohľadu na svet ponúka podnetnú myšlienku: liečiteľ nie je zdrojom sily, ale jej vodičom.
Gnostici verili, že pravda je dostupná priamo, vo vnútornej skúsenosti, a odmietli cirkevnú hierarchiu. Práve to ich oslabilo. Ortodoxia zvíťazila silou organizácie a cisár ju využil na jednotu ríše. Pozeráme sa na tento spor od Nicejského koncilu cez katarov až po dnešok, kde proti organizovanému materializmu stoja roztrúsené hlasy nového chápania vedomia. A pýtame sa, čo sa z toho dá vziať pre vývoj paradigmy v našej dobe.
Snívate a vaša myseľ vytvorí celý svet aj s ľuďmi, ktorí vám pripadajú cudzí. Bernardo Kastrup tvrdí, že takto funguje celá skutočnosť. Existuje len jedno vedomie a my všetci sme jeho víry, oddelené tou istou hranicou, akú psychiatria pozná z rozštiepenia osobnosti. Tento článok vysvetľuje jeho myšlienky bez odbornej hmly. Prečo hmota nedokáže vysvetliť zážitok, prečo svet aj tak vyzerá pevný a tvrdý, a prečo je každá živá bytosť oknom, cez ktoré sa jedno vedomie pozerá samo na seba.
Prečo dobrý Boh dopúšťa zlo a utrpenie nevinných? Tento článok hľadá odpoveď v tom, že zlo je tieň oddelenosti, cena za svet slobodných bytostí, ktoré poznajú svoj zdroj len čiastočne. Cez starovekú gnózu aj cez návrat duše do nových životov ukazuje, že svet je škola, do ktorej sa vraciame, aby sme dozreli a priniesli doň svetlo.
Tolkienova Stredozem nevznikla len ako kulisa pre Hobita a Pána prsteňov, ale ako celý duchovný svet s vlastným stvorením, pádom, smrťou a posledným obnovením. Článok sleduje motív Veľkej hudby, Melkorovho nesúladu, zranenej Ardy a Druhej hudby, v ktorej sa už človek nestáva iba obyvateľom sveta, ale spoluúčastníkom jeho premeny. Tolkienov mýtus tu vystupuje ako obraz reality, v ktorej zlo nemá posledné slovo a zranený svet smeruje k novému stvoreniu.
Šesť kníh o Zeměmorí od Ursuly K. Le Guinovej vyzerá ako fantasy o mladom čarodejníkovi a o drakoch. V skutočnosti za tým príbehom stojí jedna z najhlbších predstáv o svete, aké beletria priniesla. Svet je tu stvorený slovom a poznať pravé meno veci znamená poznať jej podstatu. Draci blízki zdroju, rovnováha namiesto sily, smrť ako návrat do celku a tieň, ktorý nesie naše vlastné meno. Článok hovorí o tom, prečo nám je tento obraz sveta blízky a prečo naša doba potrebuje nový mýtus.
Západný svet sa triešti a ľudia nenachádzajú spoločnú reč ani v základných otázkach života. Dr. Zac Porcu hľadá príčinu v dejinách a ukazuje, ako sa rozpadol spoločný rámec významu, o ktorý sa kultúra kedysi opierala. Jeho riešenie vidí v návrate k duchovnej tradícii. Ja sa pozerám iným smerom. Cesta nevedie späť, ale nahor, k novej integrácii vedy, vedomia a hlbších vrstiev reality.
Článok o démonoch, zle a hlbších vrstvách reality. Úvaha nad skúsenosťami exorcistu Fr. Chada Rippergera, zážitkami blízkej smrti, Jungom, Harpurom a otázkou, či človek žije iba v hmotnom svete.
O plačúcich Madonách a Bohu, ktorý je láska Dnes som po prvý raz počul o sestre Agnes Sasagawe. Japonská mníška, ktorá v roku 1973 prijala posolstvá od Panny Márie, a drevená socha Panny Márie, ktorá podľa svedkov neskôr opakovane plakala, mala krvavé stigmy a vylučovala voňavý pot. Posolstvo bolo prísne. Modlitba a pokánie, inak na … Čítať viac