Všetko je Myseľ. Táto veta stojí v jadre knihy Fire in the Heart od Kyriacosa Markidesa. Markides je profesor sociológie na University of Maine a pochádza z Cypru. Koncom osemdesiatych rokov napísal trilógiu o cyperskom liečiteľovi a mystikovi, ktorého jeho okolie volalo Daskalos, po grécky učiteľ. Fire in the Heart z roku 1990 túto trilógiu uzatvára a nadväzuje na knihy The Magus of Strovolos a Homage to the Sun. Dá sa čítať samostatne.
Markides nie je nadšenec ezoteriky, ktorý stratil kritickosť. Je akademik, ktorý sa roky vracia k jednému mužovi a jeho škole, sedí s ním na verande medzi jazmínom a kaktusmi, zapisuje rozhovory a stále si kladie otázku, čo z toho je pozorovateľné, čo overiteľné a čo zostáva mimo dosahu bežných zmyslov. Práve toto napätie robí knihu užitočnou aj pre čitateľa, ktorý k mystike pristupuje s odstupom.
Výskum pravdy
Daskalos viedol na Cypre spoločenstvo, ktoré sami jeho členovia nazývali Bádatelia pravdy. Grécke slovo Erevna znamená výskum. Nešlo o vieru v hotové dogmy, ale o praktickú disciplínu, ktorá mala priviesť človeka k vlastnej skúsenosti vyšších úrovní vedomia. Daskalos to opieral o líniu, ktorú považoval za pôvodné kresťanstvo, blízke tomu, čo Aldous Huxley pomenoval ako filozofia perennis, trvalá múdrosť za všetkými veľkými tradíciami.
Markides do tejto tradície zaraďuje aj tvrdenie, ktoré racionálneho čitateľa najviac zaskočí. Daskalos a jeho spolupracovník Kostas hovorili, že poznanie o vyšších svetoch čerpajú z dvoch zdrojov. Prvým je vlastná priama skúsenosť, druhým naladenie sa na vedomie majstrov, ktorí žijú na najvyšších úrovniach bytia. Kniha tieto výroky neprikrášľuje ani nezosmiešňuje. Predkladá ich a necháva čitateľa, aby si k nim našiel vlastný vzťah.
Tri telá a viacrozmerná realita
Daskalosov model človeka je viacúrovňový. Prítomná osobnosť sa podľa neho skladá z troch tiel. Hrubohmotné telo žije v našom známom priestore. Psychické telo je nositeľom citov a nálad a jeho stredom je srdcová čakra. Noetické telo je telom myšlienok so stredom v hlave. Psychické telo žije vo štvrtom rozmere, noetické v piatom. V týchto rozmeroch ustupuje najprv priestor a potom aj čas.
Za týmito tromi telami stojí trvalejšia vrstva. Dušu Daskalos opisuje ako tú časť nás, ktorú pozemská skúsenosť ešte nezafarbila. Najhlbšia vrstva je Pneuma, duch-ego, tá časť človeka, ktorá je kvalitatívne totožná s Absolútnom, nikdy nevznikla a nezanikne. Pneuma zostupuje do sveta polarity, do sveta protikladov a času, aby získala skúsenosť a rozvinula svoju jedinečnosť v rámci jednoty. Prítomná osobnosť je z tohto pohľadu najnižším a najkrehkejším prejavom človeka, dočasným kostýmom trvalejšieho ja.
Liečenie ako služba
Pre liečiteľa je v knihe najsilnejšia scéna, v ktorej Daskalos vysvetľuje svojmu žiakovi Stephanovi, čo sa deje pri uzdravovaní. Stephanos rozpráva, že k nemu prichádzajú ľudia a tvrdia, že ich uzdravil, hoci on sám nevie ako. Pri meditácii pocítil silu, ktorá ho postavila pred ženu s ťažkým zápalom kĺbov, dotkol sa miesta bolesti a bolesť ustúpila. Opisuje sa ako kábel, cez ktorý prechádza liečivá sila k druhému človeku.
Daskalos mu odpovedá, že uzdravuje jeho vnútorné ja, nie dočasný Stephanos. Vonkajšia osobnosť je len tieňom skutočného konajúceho. Liečiteľ podľa neho nie je zdrojom sily, je jej vodičom. Podmienkou je úprimné želanie slúžiť. Toto poňatie je blízke skúsenosti mnohých homeopatov. Aj v našej praxi je najlepšia práca často tá, pri ktorej ustupuje ego terapeuta a pozornosť sa presúva k pacientovi a k obrazu, ktorý sa má prejaviť.
Elementály: myšlienky a city ako reálne štruktúry
Daskalos pokladal myšlienky a city za skutočné štruktúry, nie za prchavé stavy v hlave. Nazýval ich elementály. Každá myšlienka a každý cit podľa neho vytvára formu, ktorá má vlastnú životnosť a spätne pôsobí na svojho tvorcu aj na okolie. Človek tak žije obklopený tým, čo sám dlhodobo myslí a cíti.
Z tejto myšlienky vyrastá pojem psychonoetického tela. Pri prvej inkarnácii sa okolo srdcovej čakry objaví beztvará hmota energie. Cez opakované životy sa táto hmota, utkaná z myšlienok a emócií, formuje a smeruje k tvaru hmotného tela a stáva sa čoraz žiarivejšou. Miera, do akej je vytvarovaná, zodpovedá stupňu duchovnej zrelosti človeka. Vnútorný svet tu nie je odrazom hmoty. Je jej stavebným materiálom.
Pre prácu s obrazom homeopatického lieku je toto poňatie podnetné. Mentálne, generálne aj fyzické príznaky tvoria jednotu preto, že vychádzajú z jednej vrstvy. To, čo človek myslí a cíti, a to, ako sa jeho stav prejaví v tele, patrí k tej istej štruktúre.
Karma, reinkarnácia, Theóza
Model má aj svoj oblúk vývoja. Karma je zákon príčiny a následku, súhrn činov, myšlienok a citov, ktorý určuje ďalšie stavy bytia. Človek je podľa Daskalosa plne zodpovedný za tvorbu vlastnej karmy a tým aj vlastného osudu. Reinkarnácia je nástroj učenia, každý život je krokom vyššie.
Cieľom celej cesty je Theóza, zbožštenie, splynutie s Absolútnom pri zachovaní jedinečnosti. Zaujímavý je detail, ktorý kniha uvádza. Veľkí majstri, ktorí sa dostanú na prah Theózy a mohli by vstúpiť, to odkladajú, lebo chcú zostať a pomáhať ostatným. Čím vyššie človek vystúpi, tým väčšia je jeho láska a súcit, a tým väčšia jeho ochota slúžiť. Prví pravdepodobne pôjdu poslední.
Veda a mystika
Markides trvá na tom, že dobrá nedogmatická veda nie je nepriateľom duchovného, ale jeho spojencom. Odvoláva sa na astronauta Edgara Mitchella, ktorý po ceste na Mesiac prežil hlbokú mystickú skúsenosť a založil Institute of Noetic Sciences pre výskum vnútorného priestoru. Naznačuje, že sme možno na prahu premeny ľudského vedomia hlbšej než renesancia a osvietenstvo dohromady.
Práve tu sa kniha stretáva so súčasnou debatou o vedomí. Veta všetko je Myseľ znie ako zhrnutie idealizmu, ku ktorému sa dnes vracia časť filozofie mysle. Ak je Myseľ tou podstatou, z ktorej sú utkané všetky rozmery bytia, potom hmota nie je základom sveta, ale jedným z jeho prejavov. Daskalos k tomuto záveru neprišiel cez argument, ale cez skúsenosť a prax. To je pre dnešného čitateľa zaujímavá výzva. Meria sa hodnota takého poznania jeho vnútornou súdržnosťou, alebo tým, či ho vieme overiť vlastnou skúsenosťou?
Prečo ju čítať
Fire in the Heart nie je učebnica a jej tvrdenia sa nedajú brať ako doložené fakty. Je to portrét živej mystickej tradície, videný očami akademika, ktorý sa jej nevzdal ani ju nekriticky neprijal. Pre nás, ktorí pracujeme s liečením a zaujíma nás premena pohľadu na svet, ponúka niekoľko podnetov, ktoré stoja za premyslenie. Že liečiteľ je vodič, nie zdroj. Že myšlienky a city majú vlastnú realitu a formujú človeka. Že vnútorný svet nie je slabším odvarom hmoty, ale jej základom. A že hranica medzi vedou a mystikou nemusí byť taká pevná, ako sme si zvykli predpokladať.
Vladimír Petroci
Chcete dostávať nové články e-mailom?
Ak vás tieto texty zaujímajú, môžete sa prihlásiť na odber. Nové články vám prídu priamo do e-mailu.