Niekoľkokrát v živote som pocítila „silu okamihu“. Tú chvíľu, keď viete, že presne toto je správne. Neviete ako, ale cítite to. Múdre knihy píšu: “Žite pre túto chvíľu. Odmyslite si minulosť aj budúcnosť. Len tu a teraz.“ Snažím sa, aspoň na okamih, myslieť len na prítomnosť. Neriešiť, nesúdiť, neočakávať. Jednoducho potlačiť v sebe kritikov, riaditeľov, prezidenta aj ironika. Nedarilo … Čítať viac
John prišiel do Ontária z Newfoundlandu, ale to vo chvíli, keď si ho všimnem v hľadisku veľkého torontského kina ešte neviem. Spolu s nami tu sedí vyše tristo našich kolegov, pracovníkov americkej počítačovej firmy, ktorá riadny pracovný piatok nahradila spoločným odpočinkom a zábavou. John drží v rukách knihu a v momente, keď si na jej … Čítať viac
Ak autor tohto textu k nemu zvolil správny a účinný názov, potom už v tejto chvíli určite uvažujete nad tým, čo vlastne robí ruka podávaná do prázdna. Mätúce môže byť najmä slovo „podávaná“, ktoré vylučuje možnosť, že by išlo o „šmátranie“, teda o hľadanie v tme, ba slovo „tma“ sa v názve ani neobjavuje, keďže si v ňom našlo miesto neurčitejšie … Čítať viac
Cesta na Fiji zletela rýchlo. Na letisku nás privítali usmiati domorodci. Lepkavý vzduch nás vtiahol do tropiku. Nechali sme sa uniesť. „Bula, bula“ cerili sa na nás domorodci. To je „ahoj, ahoj“. Ešte že tak. Ľudia už na tomto ostrove nejedia iných ľudí. Až do 19. storočia sa tu praktizoval kanibalizmus. Tie moje kostičky aj … Čítať viac
Na veľkých sviecach blkotali ohne. Spev a gitary domorodcov tancovali priestorom. Tropický letný večer na Fiji bol plný vôní a vzrušenia, ale zároveň naplnil priestor pokojom. Po malých dúškoch som pila biele suché fiji a pozerala do ohňa. Mne oheň nechýbal, mala som ho v sebe. Ale zapáliť si vlastný ohník, tak ako doma, sa nedalo. Všade … Čítať viac
Nový Zéland. Prebrala som sa. V ruke som žmolila sprievodcu a fúkala do mrakov. Nepomohlo. A to som fúkala ako drak. Hold, s vesmírom sa teraz nepohne. Nejako prežijem. Takto som sa snažila klamať samú seba prvý týždeň nášho cestovania skrz Južný ostrov. Opäť dážď, vietor, chlad. Čo vietor, vážim síce cca 50 kg ale … Čítať viac
Zakaždým, keď sa zoznamujem s novým mestom, začnem si vytvárať svoju vlastnú, súkromnú mapu a zaznačovať do nej miesta, na ktoré by som sa rád vrátil. Najčastejšie sa za bodkami na mojich mapách skrývajú kníhkupectvá, galérie, kaviarne, cintoríny i parky, ale nájdu sa tam aj celé ulice. Súkromnú mapu som si po prvý raz pred rokmi začal načrtávať v Toronte, … Čítať viac
V jednom vtipe, ktorý koloval po internete, je na otázku, ako sa delí čínsky tovar, pripravená odpoveď: na zdraviu škodlivý a na taký, ktorý ešte nebol testovaný. V intenciách žánru sa v tom vtipe preháňa a zveličuje, no zároveň sa v ňom odráža skutočnosť, ktorá máta čoraz väčší počet ľudí. Podobne ako istý muž, ktorý si predsavzal, že prežije mesiac … Čítať viac
Strohá správa z posledných dní hovorí, že približne polovica daňových poplatníkov nemieni venovať 2% svojich daní žiadnemu subjektu, a teda využiť jedinú možnosť, ako cielene naložiť s časťou vlastných peňazí, ktoré sa inak nenávratne a často aj celkom nezmyselne roztopia v kotle neadresnej štátnej pokladnice. Tá druhá, zodpovednejšia polovica, má neraz dilemu, komu z mnohých … Čítať viac
Pred niekoľkými rokmi sme sa v tuhej januárovej zime vybrali spolu s prekladateľom Jackom Bukowskim navštíviť Andrzeja Stasiuka a v jeho vydavateľstve Czarne dohodnúť poľské vydanie poviedok Václava Pankovčína.