Článok vysvetľuje pojem „anonizmus“, ktorý Michal Vašečka používa pri opise slovenskej spoločnosti. Vychádza z rímskej annonny, teda štátom rozdávaného obilia, ktorým si moc kupovala pokoj a lojalitu más. V modernej podobe ide o očakávanie, že štát zabezpečí istoty, pričom časť spoločnosti za ne prijíma pasivitu, slabšie inštitúcie a populistickú politiku.
Americký filozof Harry Frankfurt rozlišuje klamára a bullshittera podľa ich vzťahu k pravde. Klamár pravdu pozná a obchádza ju. Bullshitterovi je jedno, ako sa veci majú, dôležitý je preňho len účinok. Frankfurt z toho vyvodil, že bullshit ohrozuje pravdu viac než lož. Druhá jeho téma znie ako protipól. Veciam dávame hodnotu tým, že ich milujeme, a starostlivosť o jedného tvora otvára našu schopnosť starať sa o ostatných. Text ukazuje, že obe otázky sú napokon jedna. Ide o to, či dovolíme skutočnosti, aby pre nás niečo znamenala.
Japonská armáda zaobchádzala v roku 1905 s ruskými zajatcami vzorne. O generáciu neskôr stála za masakrom v Nankingu. Pozeráme sa na to, ako sa tá istá armáda dostala od cti k ukrutnosti, a prečo odpoveď nehľadáme v povahe národa, ale v mechanizme, ktorý drieme v každej spoločnosti.
Štefan Hríb sa Pod lampou s obľubou pýta “môže za to demokracia?” a spravidla sa uspokojí s odpoveďou “demokracia je najhoršia forma vlády, ale nič lepšieho ešte nevymysleli”. Akoby si nevšimol, že demokracia a kleptokratická partokracia sú dve rozdielne veci. Zamieňa si dubák s muchotrávkou a to môže byť smrteľný omyl. Označovať náš chorý politický … Čítať viac
Neistota vládne svetu. Aj Iľja Sergejevič zvykne v týchto časoch pociťovať už od rána zvláštny nepokoj. A pritom s určitosťou vie, že sa dnes ako každý deň zastaví v bare nazvanom Pjať chvilin, čo po slovensky neznamená nič iné, než Päť minút. V bare Pjať chvilin sa od hostí očakáva, že načasovanie a spôsob konzumácie budú realizovať v súlade s jeho názvom, … Čítať viac
Postup polície po nedávnej akcii v Kysaku, podoba, v akej väčšina médií ponúkla celú udalosť svojim príjemcom i postoj veľkej časti verejnosti k tomuto prípadu, ktorý sa dá vyčítať aj z rôznych diskusných fór, ale nielen z nich, prezrádza smutnú a trpkú pravdu o slovenskej spoločnosti. K prívlastkom, ktoré by ju mali charakterizovať si stále nemôže pridať jednu z najpodstatnejších – ľudská. Tento jej … Čítať viac
Nemám rád minské metro. Na najbližšej stanici k môjmu internátu, nazvanej Leninovo námestie, na mňa uprostred perónu čaká vztýčený kosák a kladivo, na ďalšej zasa reliéfy rozradostnených poľnohospodárov s plodmi zeme. Vlakové súpravy sú staré a hlučné, už po krátkej jazde v nich mi hučí v ušiach. Radšej sa vozím električkou, kolíše sa, cinká a namiesto ustavičnej temnoty v oknách ponúka pútavý, … Čítať viac
Nenávidím tradičnú kanadskú otázku: How are you? alebo How are you doing? Ľudia na ňu väčšinou nechcú odpovedať práve preto, lebo sa ich mechanicky každý pýta to isté. Rovnaká otázka na nich číha na každom rohu, v každom obchode či v kaviarni. A ľudia vedia, že ak by odpovedali negatívne, dostanú ďalšiu otázku: prečo? Táto otázka … Čítať viac
Ontário je na predaj. Naozaj. Podľa kanadského štatistického úradu vlastní dom doteraz najväčší počet obyvateľov tejto krajiny. Je to výsledok ustavične narastajúceho množstva obyvateľov, ale aj ekonomických faktorov. Zatiaľ čo americký hypotekárny trh prežíva obrovskú krízu, Kanada sa jej zatiaľ vyhla. Rozdiely v porovnaní so susedom, ako o tom píše Phil Dorner, spočívajú v jednoduchšej ekonomike, konzervatívnejšom … Čítať viac
Keby sa bol kanadský premiér Stephen Harper naučil aspoň presvedčivo rozprávať rozprávky nielen svojim občanom, ale aj opozícii, možno by sa teraz nemusel chystať na ďalšie predčasné parlamentné voľby, štvrté v priebehu posledných siedmich rokov. Je to ten istý predseda vlády, ktorý dal nedávno na známosť, ako opovrhuje ľuďmi, čo čítajú beletriu, lebo on sám … Čítať viac